FS SENIOR Jánošík Svit o.z.

FS SENIOR JÁNOŠÍK SVIT
Prejsť na obsah

Fašiangy, Hromnice

Fašiangy začínajú deň po sviatku Troch kráľov a trvajú rôzne dlho, podľa dátumu sviatkov Veľkej noci. Boli obdobím pokoja od poľnohospodárskych prác. Hromnice považovali starí gazdovia za čas, kedy začala zima odchádzať z chotára a dediny. Dni sa predlžovali a noci skracovali. Pôsobenie zlých síl začalo ustupovať.

Betlehemci

Už od Štedrého dňa chodievali mladí chlapci s prenosným betlehemom predvádzať hru o narodení Krista Pána. Patrične ustrojení s rekvizitami boli očakávanými hosťami vo vianočných domácnostiach. V betlehemskej hre účinkovalo päť osôb – Anjel, Bača, valasi Stacho, Fedor a tiež Kubo prezývaný starý pes. Anjel bol oblečený v bielom, na hlave mal veniec a v rukách niesol betlehem. Bača, Stacho a Fedor mali biele košele, súkenné nohavice a haleny, pastierske opasky, v rukách osekance alebo kyjaky, na hlave baranice alebo klobúky. Kubo predstavoval tiež pastiera, ale v hre mal pôsobiť ťažkopádne a humorne. Mal oblečený kožuch obrátený srsťou von, tvár začiernenú a na hlave zodratú baranicu. Po príchode k domu betlehemci zabúchali na dvere a spýtali sa domácich, či im dovolia predviesť hru. Ak dostali dovolenie, už v pitvore zaspievali:

Ľudové zvyky - Svätý Mikuláš a na Luciu.

Na Mikuláša sa po dedinách konali obchôdzky trojice postáv Mikuláš, Anjel a Čert. Sviatok spájaný s historickou postavou sv. Mikuláša sa postupne stal obľúbenou súčasťou predvianočných obyčají. Mikuláš mal oblečený dlhý biely kožuch prepásaný provrieslom, na hlave mal vysokú papierovú čiapku mitru, fúzy a bradu z kúdele, v ruke biskupskú berlu. Predstavoval sa básničkou
“Deti, ja som Mikuláš, modlite sa otčenáš! Mrcha deťom nesiem korbáč, dobrým orechy a koláč.“

Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých.

Keď koncom októbra ubúdalo slnka, pribúdal chlad, skracoval sa deň a predlžovala noc, mnohí ľudia zosmutneli. Spomínali na svojich príbuzných, ktorí boli ďaleko, ale hlavne na tých, ktorí zomreli. Mysleli na rodičov a starých rodičov, s ktorými im bolo dobre a mali ich radi, matky si poplakali pri spomienke na svoje mŕtve deti. Ženy a dievky išli na cintorín očistiť jednoduché hroby, ktoré zarastala tráva. Trávu vykosili kosákom, burinu vytrhali a hrob obložili vetvičkami čačiny.

Žatva a Dožinky – senné roboty

V čase po letnom slnovrate sa v Liptove začínali najkrajšie a najobľúbenejšie poľnohospodárske práce – kosenie a sušenie sena. So sennými robotami bolo spojené viac obyčají, zameraných na spevný repertoár, zábavné a odpočinkové formy a aj stravovanie. Lúčne hospodárenie malo v Liptove dlhú tradíciu a predstavovalo významný hospodársky prínos pre gazdovstvo. V regióne bol rozšírený chov hovädzieho dobytka a oviec a povinnosťou každého gazdu bolo zabezpečiť dostatok krmovín a náletových drevín a aspoň raz ročne hnojili drveným maštaľným hnojom. Kosiť sa obvykle začínalo začiatkom júla, záležalo od počasia, ľudia vyčkávali, kým sa ustáli.

Čepčenie nevesty.

Po polnoci mladucha odišla s družicami, začalo sa čepčenie. Posadili ju na stolec, chodili okolo nej so sviečkami a spievali: Parta moja parta...“
Pri rozpletení vrkoča družica hovorila: „Sestrička milá, na stolci sedíš, ja ti to chcem vypliesť, čo vo vláskach nosíš. Slzami ti budem hlávku polievati, rukami ti budem vlásky rozpletati, Ako sa polieva stolistová ruža, tak sa od terajška pridržiavaj muža.“

Svadba a manželstvo.

Svadba bola aktom dohody nielen medzi mladými ľuďmi, ale najmä medzi ich rodičmi a celými rodinami. Manželstvá sa uzatvárali predovšetkým z praktických dôvodov a rodičia mladých dbali, aby dvojica bola približne z rovnakej sociálnej skupiny. Pred samotnou svadbou sa uskutočnilo niekoľko aktov, z ktorých každý mal svoj význam, charakteristickú podobu a obsahoval znaky, ktoré znamenali súhlas alebo nesúhlas jednej z rodiny. Po dosiahnutí vzájomnej dohody začali prípravy na sobáš v obidvoch rodinách. Termín sobáša bol naviazaný na poľné a hospodárske práce v gazdovstve tak, aby aj narodenie dieťaťa nastalo v čase ich kľudu.

Zachovávanie kultúrneho dedičstva.

Folklórne zvyky a tradície predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva každého národa a etnickej skupiny. Tieto staré a prenášané praktiky nám umožňujú nahliadnuť do minulosti, lepšie porozumieť koreňom našej kultúry a uchovať dôležité hodnoty a spomienky. V tomto článku sa budeme venovať folklórnym zvykom a tradíciám a ich významu pre našu spoločnosť.
Vladimír Lacko | 18/9/2023

Keď vek je len číslo - Vystúpenie v Českej Třebovej očami jednej seniorky.

FS Senior Jánošík, ako samostatné občianske združenie, vznikol pred rokom. Začínali sme úplne od základov, bez krojov a financií. Zvažovali sme, či to má význam.... Zhodli sme sa však všetci, že tancujeme preto, lebo máme folklór radi a sme super partia. Tak sme si povedali, že sa budeme stretávať a tancovať len tak pre radosť. No ponuky na vystúpenia prichádzali... vďaka našim zlatým a šikovným krojárkam sme vyskladali kroj, ktorý sme si vyfinancovali sami. My ho voláme „lentilkový“, hrá totiž všetkými farbami  Oprášili sme starý tanec „Za dedinou“, ktorý sme mnohí tancovali ešte za čias minulého storočia. Stretli sme úžasných ľudí, ktorí nám fandili a podporovali či finančne, pomocou alebo len tak milým slovom.
Denisa Zajacová | 7/8/2023
ÚDAJE
IČO: 54466041
Bankové spojenie: SLSP
Účet: SK75 0900 0000 0051 8971 8552
POŠTOVÁ  ADRESA
FS SENIOR Jánošík Svit o.z.
P.Jilemnického 298/12, 059 21 Svit
FS SENIOR Jánošík Svit
2023
Návrat na obsah