Jarné obyčaje – vynášanie Moreny, Marmurieny
Uverejnený podľa Bc. Viktória Kozubová v Články · Utorok 19 Mar 2024
Už v starých časoch dievky nosili po dedinách figurínu ženy Moreny, Marmurieny, ktorá symbolizovala zimu a smrť. Verili, že keď ju vynesú, hodia do vody alebo spália, vyženú z dediny nebezpečné choroby, a tým aj smrť, že vypudia z chotára negatívne sily, ktoré zadržiavajú vegetáciu, no predovšetkým, že urýchlia odchod samotnej zimy.
Na Smrtnú nedeľu, nazývanou aj Šuľkovou, lebo v tento deň na obed varili dlhé šúľance, aby sa urodili dlhé a hrubé klasy obilia, sa nad ránom na vyšnom konci dediny zišli mládenci a dievčatá. Na drevený kríž naviazali snop slamy, ktorý obliekli do starých ženských šiat, a so spevom túto figurínu niesli dedinou. Keď zišli z vrchného konca dediny dolu k potoku, Marmurienu roztrhali a hodili do vody. Mládenci a dievčatá sa usilovali uchytiť kúštik slamy alebo handričky, ktoré doma podložili pod sliepku kvoku alebo hus, aby dobre sedeli na vajciach. Popoludní samotné dievčatá prešli cez dedinu a spievali. Vyvolili si spomedzi seba kráľovnú, ktorá sa obliekla do svojich najkrajších šiat, a spievali:
„Naša kráľovná cisárom praje, dala sa kraľovať na obidva kraje.
Jeden pod pásom, druhý atlasom, aby ju poznali pod zeleným hájom.
Dajteže, dajte, za lyžku múky, aby vás neboleli cez to leto ruky.
Dajteže, dajte za štipku soli, aby ste neboli cez to leto chorí.
Dajtete že, dajte rezeň slaniny, aby sa vám svine dobre vykŕmili.
Dajteže, dajte pätoro vajec, spravíme my vášmu mládencovi tanec.
Pán Boh daj dobrô ráno!“
Gazdiná naložila do košíka niečo z potravín, ktorí si pýtali, prípadne dala ja peniaz. Dievky sa poďakovali a pobrali sa do ďalšieho domu. Keď obišli celú dedinu, vrátili sa tam, odkiaľ ráno vyšli, a pripravili si jedlo z vyzbieraných naturálií. Varili šuľky s praženicou a podľa tohto jedla dostala pomenovanie aj táto nedeľa - Šuľková. Potom obchádzali dedinu aj mládenci. Prišli do dvora, kyjakmi búchali na podstienke, aby ich domáci počuli a spievali:
„Navaríme, navaríme červeného vína, vína, opijeme, opijeme Adamcovho syna, syna.
Ak nebude píti, budeme ho bíti, ak nebude za toto, chytíme ho za toto.
Pán Boh daj dobrô ráno“
Na kvetnú nedeľu sa pripisoval veľký význam pučiacim konárikom stromov, najmä bahniatkam, ktoré sa nechávali v kostole posvätiť. Potom vraj nadobudli nadprirodzenú a niekde aj liečivú moc. Chránili príbytky pred krupobitím, počas búrky ich kládli na stôl alebo zastrkávali za stropný trám mešternicu.
