Ľudové zvyky - Svätý Mikuláš a na Luciu.
Uverejnený podľa Bc. Viktória Kozubová v Články · Utorok 05 Dec 2023
Na Mikuláša sa po dedinách konali obchôdzky trojice postáv Mikuláš, Anjel a Čert. Sviatok spájaný s historickou postavou sv. Mikuláša sa postupne stal obľúbenou súčasťou predvianočných obyčají. Mikuláš mal oblečený dlhý biely kožuch prepásaný provrieslom, na hlave mal vysokú papierovú čiapku mitru, fúzy a bradu z kúdele, v ruke biskupskú berlu. Predstavoval sa básničkou
“Deti, ja som Mikuláš, modlite sa otčenáš! Mrcha deťom nesiem korbáč, dobrým orechy a koláč.“
Z veľkého koša vyberal drobné darčeky, ktoré deťom nachystali rodičia. Bolo to sušené ovocie, orechy, či kúsok koláča. S Mikulášom chodil Anjel v dlhej bielej košeli s papierovými krídlami, niesol knihu na modlenie a predčítal deťom modlitbu. Čert bol strašidelnou postavou, oblečený v čiernom kožuchu srsťou von, mal začiernenú tvár, na hlave rohy, chvost zo zvieraťa. Na páse mal navešané zvonce, ktorými strašil deti.
Deň Lucie ľudia v Liptove oddávna spájali s predstavami o strigách. Už v jeho predvečer dospelí aj deti jedli cesnak, ktorý ich mal ochrániť pred zlými duchmi. Cesnakom robili kríže na dverách príbytkov, hlavne maštalí, lebo verili, že strigy najviac vedia poškodiť dobytku, predovšetkým kravám. V Štrbe cesnakom potierali deťom ušká, aby im neublížili zlé sily. Dievčatá si na Luciu pripravili dvanásť malých papierikov. Na jedenásť z nich napísali mená chlapcov a dvanásty nechali prázdny bez mena. Potom papieriky poskladali, zošúľali a každý deň od Lucie do Vianoc jeden spálili v peci. Na Štedrý deň im zostal už len jeden papierik s menom budúceho muža. Ak posledný papierik bol bez mena, znamenalo to, že sa dievča nevydá a ostane starou dievkou. Od Lucie do Vianoc Vilie sa poznávali aj strigy. V pamäti ľudí sa zachoval takýto postup, hoci nikto nepotvrdil, že sa tak skutočne stalo:
Chlapci urobili stolček, v ktorom nesmel byť ani jeden klinec, strúhali drevo a nastrúhané triesky na Štedrý večer o polnoci na krížových cestách zapálili. Okolo ohňa urobili kruh svätenou kriedou, aby prilietajúce strigy nemali prístup k ohňu. Pri ohni hodili mládenci na strigy motúz, do ktorého sa zamotali, a potom ich pripravenými drevenými cepami poriadne vymlátili. Na druhý deň celá dedina videla zbité ženy s modrinami, ktoré všetci pokladali za strigy.
Dvanástim dňom od Lucie do Vilije ľudia v Štrbe pripisovali zvláštny hospodársky význam, každý deň vraj predstavoval jeden mesiac budúceho roka. Podľa počasia v jednotlivých dňoch veštili, aké bude v príslušných mesiacoch počasie.
Najznámejší zvyk na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. V tento deň sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu, tiež sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
