Fašiangy, Hromnice
Uverejnený podľa Bc. Viktória Kozubová v Články · Pondelok 22 Jan 2024
Fašiangy začínajú deň po sviatku Troch kráľov a trvajú rôzne dlho, podľa dátumu sviatkov Veľkej noci. Boli obdobím pokoja od poľnohospodárskych prác. Hromnice považovali starí gazdovia za čas, kedy začala zima odchádzať z chotára a dediny. Dni sa predlžovali a noci skracovali. Pôsobenie zlých síl začalo ustupovať.
Vyvrcholením zimného cyklu boli fašiangy. Ľudia bývali veselí, počas nich sa konali svadby, hostiny a zábavy. Od pondelka pred Popolcovou stredou chodili po dedinách bursvoníci a masky spravenci. Mládež si preinačila oblečenie, dievky sa obliekli za mládencov a mládenci zasa naopak, za dievky. Najznámejšou maskou bol Slamenák. Muž, ktorý ho predstavoval, bol po celom tele obkrútený slamenými provrieslami a okolo pása mal navešané zvonce, ktoré pri každom pohybe zvonili. Rozšírené boli aj masky Medveďa, Cigánky, Žobráčky, Žida a podobe. Chodili z domu do domu, vyberali naturálie, z ktorých si potom spoločne pripravovali jedlo na zábavu. Tri dni pred Popolcovou stredou bývala v dedine zábava, na ktorej sa okrem mládeže zabávali aj starší. Na fašiangy si vydaté ženy obliekli svoje najkrajšie sukne. Prvý deň sa obliekala biela, druhý deň ružová a na tretí deň sa nosila fialová lilavá.
Varila sa kyslá polievka na údenom mäse, jedla sa klobása a gazdiné pražili šišky a pirôžky. V posledný fašiangový večer zábava vyvrcholila, mládež o polnoci pochovala basu a začal sa prísny pôst, ktorý trval až do Veľkej noci. Znamenal nie len pôst v jedle, ale aj zdržanlivosť v zábavách a veselosti. V utorok pred Popolcovou – Škaredou stredou vychádzali obyvatelia k potoku, drhli a rajbali popolom kuchynský riad – hrnce, misky, korýtka, aby na ňom nezostala žiadna mastnota, a aby sa takto dôkladne pripravili na štyridsaťdňové pôstne obdobie trvajúce až do Veľkej noci. Fašiangové sprievody mali v obciach podobný program. S obchádzkou sa začínalo zdola nahor, aby sa takto zabezpečil jej zdarný priebeh. Veselá chasa musela vojsť do každého dvora, zahrať, vytancovať všetky ženy, aby bola dobrá úroda v gazdovstve. Kominár s prútenou metlou na pleci nosil veľký rezeň a od domácich pýtal slaninu :
„A tam hor na kozube, sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať a nám kúštik odrezať!“
Kým sa domáci zabávali, cigánka zo sprievodu sa snažila nepozorovane z domu ukradnúť nejakú cennejšiu vec. Vrátenie ukradnutých vecí sa konalo na spoločnej večernej zábave v dedine. Vyberači potravín dostali od domácich vajíčka, slaninu, klobásky. Potraviny sa použili na prípravu pohostenia pre bursovníkov. Takmer v každej dedine bursovali regrúti, ktorí pripravovali fašiangovú zábavu pre celú dedinu. Obvykle sa začínala v nedeľu ráno v kostole svätou omšou, na ktorej sa zúčastnili aj ich vrstovníčky. Čo zostalo sa predalo a použilo na úhradu nákladov, predovšetkým na odmenu muzikantom.