Svadba bola aktom dohody nielen medzi mladými ľuďmi, ale najmä medzi ich rodičmi a celými rodinami. Manželstvá sa uzatvárali predovšetkým z praktických dôvodov a rodičia mladých dbali, aby dvojica bola približne z rovnakej sociálnej skupiny. Pred samotnou svadbou sa uskutočnilo niekoľko aktov, z ktorých každý mal svoj význam, charakteristickú podobu a obsahoval znaky, ktoré znamenali súhlas alebo nesúhlas jednej z rodiny. Po dosiahnutí vzájomnej dohody začali prípravy na sobáš v obidvoch rodinách. Termín sobáša bol naviazaný na poľné a hospodárske práce v gazdovstve tak, aby aj narodenie dieťaťa nastalo v čase ich kľudu.

Veľká noc je udalosť s mimoriadnym postavením nielen v cirkevnom roku, ale aj v ľudovom zvykoslovnom ročnom cykle. Veľkonočné obdobie a príprava naň je čas plný nádherných prejavov slovenskej a hudobnej kultúry, podobne ako sviatky židovského roka. Slávi sa prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. To značí, že termín sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla a každý rok sa mení.